3. časť: Cholesterol - významný antioxidant a potravina pre náš mozog.

Autor: Lukáš Jančúch | 13.1.2018 o 21:02 | Karma článku: 3,81 | Prečítané:  1273x

Čo?...cholesterol antioxidant? Asi ťažko! Toto je zvyčajne prvá reakcia ľudí všeobecne na tému cholesterol. Poďme zbúrať staré mýty a začnime žiť s tým, čo už roky vedci majú potvrdené a podložené mnohými štúdiami.

Správni lekári vedia, že predpisovať  bezhlavo lieky na cholesterol je ešte horšie ako predpisovať s vidinou rýchleho riešenia antibiotiká pri nachladnutí. Farmaceutické firmy sa opäť  držia svojich starých zaužívaných právd zo 60-tych rokov, ktoré im vyhovujú a ktorými sme stále ešte všetci nainfikovaní. Lieky na cholesterol, vysoký krvný tlak, a antidepresíva  sú totiž najpredpisovanejšími liekmi na svete a ročne ich obraty presahujú 10-tky miliárd eur.

Silne fakty na začiatok:

- Mozog je tukový organ!!! Predstavuje iba 2 % nasej telesnej hmotnosti no spotrebuje až 25% nášho celkového cholesterolu. Náš mozog váži priemerne 1,3 kg a z toho 20% (cca. 300g ) tvorí iba cholesterol! Viete si preto predstaviť, ako náš mozog trpí, keď pociťuje nedostatok cholesterolu a zdravých tukov na ktorých efektívne funguje. Tuk je pre mozog super palivo a funguje o 30% efektívnejšie ako pri sacharidoch.

- Cholesterol je antioxidant! Chráni mozog pred ničivými účinkami voľných radikálov. Je totiž pre kurzorom pre dôležité steroidné hormóny ako estrogén, androgény a vitamín D, čo je veľmi významný antioxidant a protizápalový prvok. 80% Európanov nemá doporučené minimálne hladiny vitamínu D v krvi a celoživotné trpia následkami tohto deficitu. (zimné depresie, zlá nálada, slabá koncentrácia)

- Dokonca aj nasýtené sú dôležité! Každá bunka nášho tela si vyžaduje nasýtené tuky. Tieto tuky tvoria až 50% bunkovej membrány každej nasej bunky. Až 54% tuku v materskom mlieku sú nasýtené tuky. A aj keď podľa mnohých výskumov sú nasýtené tuky zabijaci, ich občasná spotreba nie je na škodu. Hlavne maslo a vajcia sú dnes vyzdvihované ako zdravé tuky.

- Nízke hladiny HDL (cholesterolu s vysokou hustotou) sa spájajú so stratou pamäte, Alzheimerovou chorobou, môžu zvyšovať riziko depresie, mŕtvice, násilného správania a dokonca i samovrážd

Minulosť:

Za posledných 50 rokov bol cholesterol považovaný za hazard. Tuk v jedle s cholesterolom sme zvykli nazývať priam „najsmrteľnejšími“ potravinami, aké ste vôbec mohli konzumovať!

"Cholesterolová teória" prišla s odporúčaním jesť potraviny bez tukov alebo nízkotučné, a to potom viedlo k vzniku "potravín", ktoré teraz spôsobujú epidémiu zápalov. Odporúčaním, aby sa ľudia vyhýbali saturovaných tukom a uprednostňovali potraviny s vysokým obsahom olejov omega-6, urobila medicína obrovskú chybu. Dnes vieme, že najzdravšie tuky sú omega-3 mastné kyseliny(ryby) a nenásýtené mastné kyseliny.

Problémom sú saturované tuky alebo transmastné kyseliny?

Aj keď mnohí saturované (nasýtené tuky) zatracujú, ja hovorím, že ich konzumácia je určíte lepšia ako konzumácia transmastných kyselín. Keď už sa nemôžete nasýtenému tuku vyhnúť, nemuší Vám to vadiť. Obsahujú ho aj maslo aj vajcia a v poslednom období sú maslo aj vajcia podľa vedcov najlepším štartom dňa na raňajky.

Horšie sú transmastné tuky

Výrobcovia potravín v Spojených štátoch musia od roku 2006 informácie o transmastných tukoch uvádzať na obaloch. Hoci ich spotreba potom klesla o celých 78%, americká populácia podľa expertov tieto látky naďalej konzumuje v neprijateľnom množstve.

Transmastné tuky vznikajú pri miešaní rastlinných olejov s vodíkom, čo vytvára pevnú či polopevné látku. Ich rozmach sa datuje do 70. rokov minulého storočia, kedy sa začal vo veľkom používať margarín. Nachádzajú sa tiež vo vyprážaným mäsu či hranolčekoch. Svetová zdravotnícka organizácia ich považuje za toxické, pretože poškodzujú kardiovaskulárny systém.

V niektorých európskych krajinách sú už transmastné tuky v potravinách zakázané. Ide napríklad o Dánsko, ktoré k opatrenia pristúpilo už pred 14 rokmi.

Príklad z Fínska:

Začiatkom 70. rokoch bola vo Fínsku úmrtnosť na choroby srdca a ciev 3-krát vyššia ako u nás a 7-násobne vyššia ako v oblasti Stredozemného mora. Fíni využili poznatky o rizikových faktoroch a začali ťaženie proti vysokému cholesterolu, fajčeniu a vysokému krvnému tlaku. Hlavnou príčinou vysokých hladín cholesterolu bola vo Fínsku extrémne vysoká spotreba cholesterolu z tučných mliečnych výrobkov: až 90 % Fínov si denne natieralo na chlieb hrubú vrstvu masla a pilo vysokotučné kravské mlieko. Fínske maslo popri vysokom obsahu cholesterolu a nasýtených mastných kyselín obsahovalo aj veľké množstvo kuchynskej soli. Zdravotnícki pracovníci začali veľkú osvetovú kampaň, potravinársky priemysel prišiel s ponukou kvalitných rastlinných olejov a margarínov a obyvateľstvo, uvedomujúce si hrozbu infarktov, začalo postupne meniť svoje stravovacie návyky. Spotreba masla, ktorá dosahovala takmer 20 kg na osobu za rok, klesla až na súčasných 5 kg. Začala sa zvyšovať spotreba zeleniny, ovocí, a najmä citrusových plodov, takže aj počas dlhej fínskej zimy malo obyvateľstvo dostatočný zdroj ochranných látok. Zmena stravovacích návykov sa rýchlo prejavila poklesom hladín cholesterolu i krvného tlaku. Klesol aj počet mužov fajčiarov, kým u fínskych žien protifajčiarska osveta nebola úspešná. Odraz týchto zmien na predčasnej kardiovaskulárnej úmrtnosti bol až nečakane veľký. Posledné fínske štatistické údaje dokazujú pokles kardiovaskulárnej úmrtnosti o viac ako dve tretiny! Fínsko je najlepším dôkazom toho, že rozumná zdravotnícka výchova, vychádzajúca z analýzy miestnej výživovej situácie, môže byť až nečakane úspešná v prevencii chorôb srdca a ciev.

V skutočnosti nie je nasýtený tuk ako nasýtený tuk. Existuje mnoho druhov nasýtených tukov podľa dĺžky uhlíkových reťazcov. Tie najlepšie sú kyselina laurová, palmitová a steárová. Už je dávno známe, že kyselina steárová(objavená v kakau a živočíšnych tukoch) nemá žiadny efekt na Váš cholesterol a vlastne sa mení v pečeni na mononenasýtenú kyselinu olejovú(olivový olej). Zvyšné dve, kyselina palmitová a laurová síce zvyšujú cholesterol, ale oveľa viac zvyšujú „dobrý“ HDL cholesterol ako „zlý“ LDL cholesterol, čím vlastne znižujú riziko srdcových ochorení.

Čo už asi viete:

Ak Vám niekedy merali cholesterol, pravdepodobne boli HDL s vysokou hustotou) a LDL ( lipoproteín s nízkou hustotou) zaradene do 2 kategórii - HDL ako dobrý cholesterol a LDL ako zlý. Áno, je pravda že spomínaný zlý LDL cholesterol dokáže v krvi narobiť chaos, ale iba keď oxiduje (oxidačný stres, napätie).

HDL-častice sú oveľa menšie ako nebezpečné LDL a majú dôležitú vlastnosť: vyťahujú z ciev a iných orgánov nadbytočný cholesterol a prenášajú ho do pečene, ktorá cholesterol zneškodní. V populárnych článkoch sa pre tento druh cholesterolu používa aj termín dobrý cholesterol. Vďaka tomuto ochrannému systému sa znižuje nebezpečenstvo ukladania cholesterolu do ciev a, naopak, zabezpečuje sa jeho bezpečná, organizmus neohrozujúca doprava do všetkých životne dôležitých tkanív. Takéto osobitné postavenie cholesterolu priťahovalo pozornosť mnohých vedcov. Hovorí sa, že cholesterol je vo vede najviac "dekorovaná" malá molekula, pretože už trinásť vedcov dostalo za výskum cholesterolu Nobelovu cenu. Jeden z nich, Američan Brown, povedal, že cholesterol pripomína dvojtvárnu hlavu rímskeho boha Janusa. Jedna jeho tvár, tá prívetivá, predstavuje cholesterol ako látku nevyhnutne potrebnú pre výstavbu tela a tá druhá, hrozivá, predstavuje smrť zapríčinenú zlyhaním srdcovo-cievneho systému.

Ak máte zvýšený celkový cholesterol, ale máte zvýšený aj HDL tak to nemusí byť rizikový faktor vzniku infarktu alebo mozgovej príhody. Samozrejme neprejedať sa tučnými jedlami, jesť dostatok zeleniny a ovocia, olivový olej, ryby, zopár orechov a mandlí, piť zelený čaj, zbytočne sa nestresovať a denne aspoň 30 minút cvičiť a aterosklerózu posuniete do vyššieho veku alebo úplne eliminujete.

LDL je ale najmä významný bielkovinový nosič, ktorý transportuje životne dôležitý cholesterol do mozgových buniek, takže aj LDL cholesterol je potrebný.

Čo asi neviete:

LDL cholesterol je totiž bielkovina, ktorá veľmi rada glykuje. Glykácia je proces, ktorý sme si popísali v 1.časti Cukor - každodenný efektívny zabijak spoločnosti a nastáva vtedy, keď konzumujete cukor a pšenicu! Pšenica mimochodom zvyšuje hladinu cukru v krvi viac ako sladkosti!

Číže je to jednoduché - LDL cholesterol ako bielkovina glykuje (50x väčšia oxidácia a tvorba voľných radikálov pod vplyvom glukózy-cukru ako keď bielkovinu neglykuje) a tvorí chaos v našom tele, v nasej krvi. A oxidačný stres priamo súvisí s degeneráciou mozgu a s desiatkami ďalšími negatívnymi procesmi v tele.

Avšak ak nezapijete bohatý na cholesterol nedeľný obed sladkým nápojom, alebo ho nezajete sladkým pšeničným koláčikom, alebo nepožijete za týmto obedom ešte niečo zo pšenice(a v živote znížite konzumáciu pšenicu a cukru na možné minimum), LDL cholesterol glykovať z vyprážaného, tukového nabitého jedla vo vašom tele nebude glykovať a nenarobí vo Vašej krvi šarapatu. A toto platí s každým jedlom po cely náš život! Potom ani váš lekár, keď Vám bude robiť klasicky test na cukrovku, čo je vlastne test na glykovanú bielkovinu - hemoglobín A1C, nenájde Vám zvýšené hodnoty nad 6,0%, čo je začínajúca cukrovka.

Lieky na cholesterol človeka paralyzujú

Stravu bohatú na cholesterol sme jedli viac ako 2 milióny rokov. Lieky na cholesterol - statínové lieky, ktoré užívajú najmä milióny Američanov a Európanov, tak tieto lieky dokonca zhoršujú poruchy a ochorenia mozgu.

Idea o skupinu látok, do ktorej patria:

- atorvastatín

- simvastatín

- lovastatín

- pravastatín

Najužívanejším je atorvastatín. Ten je účinnou látkou veľkého množstva liekov od rôznych výrobcov s inými menami. Jedná sa však vždy o jedno a to isté. Na Slovensku sa atorvastatín vyskytuje ako účinná látka v nasledovných liekoch: Torvacard, Torvazin, Tulip, Sortis, Pharmastatin, Larus, Gletor, Dicartil, Atorvastatin Teva / Mylan / Farmax / Billev / Actavis, Atoris, Atorgamma, Atordapin, Amloat, Amlator, Amicor

Veľké statínové klamstvo:

Keď sa prvý krát dostali statíny na trh, predstavovali sľubný nový liek. Nahradili skupinu liekov, ktoré znižovali cholesterol tak, že bránili jeho vstrebávaniu do krvi v črevách.

Tieto lieky však mali veľmi nepríjemné vedľajšie účinky, vrátane nevoľnosti, ťažkostí s trávením či zápchy. U bežného pacienta však znižovali cholesterol len veľmi málo. Výsledkom bolo, že pacienti nedodržiavali ich užívanie – prínosy boli totiž oveľa menšie ako bezprostredné vedľajšie účinky. Oproti nim, statíny nemali žiadne okamžité vedľajšie účinky. Nespôsobovali nevoľnosti či problémy s trávením a cholesterol znižovali oveľa lepšie.

Takto sa zo statínov v priebehu posledných 20 rokov stal doslova bestseller. Len napríklad jeden liek Liptor (atorvastatín) užíva v USA až 16 miliónov ľudí (5% populácie). A tých liekov sú desiatky.

Jediné, čo do tohto biznisu vnáša zmätok sú hromadiace sa vážne vedľajšie účinky statínov.Tie sa ale u pacientoch začínajú objavovať až po mesiacoch ich užívania. Vtedy je však už ťažšie preukázať súvislosť a lekári, ktorí nechcú prísť pacientov a peniaze, tieto súvislosti buď zatajujú, alebo ich odmietajú uznať.

Vedľajšie účinky a riziká statínov

Na rozdiel od ostatných liekov sa však objavujú až s pomerne veľkým časovým oneskorením. Pacienti ich preto často nevedia prisúdiť týmto liekom a lekári ich pred nimi utajujú. To nie je žiadna konšpirácia ale fakt, ako nám to potvrdzujú aj mnohí pacienti zo Slovenska.

Bolesti svalov až svalový kolaps

Ide o jeden z úplne najčastejších vedľajších účinkov statínov, ktoré v SR berie veľa ľudí. Niekedy sa nazýva odborne aj rhabdomyolýza a jej príčinou je vyčerpanie koenzýmu Q10. Farmaceutické firmy uvádzajú, že to postihuje len 2 až 3% pacientov. To je lož. Napr., len Dr. Beatrice Golombová zo SanDiega v Kalifornii nedávno uskutočnila sériu štúdií a zistila, že až 98% pacientov užívajúcich lieky s účinnou látkou atorvastatín trpia problémami so svalmi!

U jedného pacienta viedlo užívanie atorvastatínu najprv k problémom so spánkom a triaške rúk, neskôr k strate rovnováhy a tomu, čo nazýva „statínové prešľapovanie“ – pomalá, kymácajúca chôdza.Neskôr degradovala jeho jemná motorika – trvalo mu 5 minút napísať 4 slová. Napokon utrpeli aj jeho kognitívne schopnosti. Napriek tomu všetkému bolo nemožné presvedčiť jeho lekára, že na vine je atorvastatín.

Ďaľšími veľmi vedľajšími účinkami užívania statínov je Neuropatia, Závrate, Demencia, Depresia.

Vo februári 2012 vydala FDA ( Americká agentúra pre správu potravín a liečiv) správu, že statínové lieky spôsobovať významné vedľajšie účinky ako poruchy pamäti a zmätenosť. A keď vyhlásia že "môžu", tak je vysoko pravdepodobne, že aj spôsobujú, no na rovinu to tieto agentúry nikdy nepovedia. Nakoniec tieto vyhlásenia nikto nečíta, ak ich nezverejňujú renomované média. A tie ich moc nezverejňujú, keďže v liekovom biznise sa točia miliardy USD a EUR.

Napr: Známy profesor Steve Riechmann  University v Pittsburgu hovorí, že nemožno žiadny cholesterol označiť za zlý, len jeho zlé hladiny. Veď cholesterol v správnom množstve potrebujeme na stavbu bunkových membrán, hormónov, vitamínu D aj žlče.

Všetko stojí na štruktúre cholesterolu a tak, čo LDL lepí, ten druhý s označením HDL očisťuje. Odstraňuje z ciev práve usadeniny svojho kolegu. To naznačuje, že cholesterol ako celok pracuje v symbióze a nemožno žiadnu jeho zložku označiť za zlú. Treba zdôrazniť, že neexistuje taká hladina cholesterolu, pod ktorou by bolo napr. riziko infarktu nulové. Veľmi nízke množstvo cholesterolu v krvi je nežiadúce a zvyšuje riziko ochorenia na iné druhy chorôb.

Kto je tada na vine? Transmastné kyseliny a cukor

Všetkého veľa škodí, aj cholesterolu, ktoré ale naše telo potrebuje…no, transmastné kyseliny sú kyseliny, ktoré sa nachádzajú v tukoch. Transmastné kyseliny zvyšujú hladinu zlého cholesterolu LDL a znižujú hladinu dobrého HDL cholesterolu. Táto vlastnosť je obdobná, za čo sú kritizované bežné tuky živočíšneho pôvodu. Transmastné kyseliny zvyšujú hladinu triglyceridov v krvi. Živočíšne tuky pôsobia v tomto smere neutrálne.(maslá, vajcia)

Transmastné kyseliny zvyšujú hladinu lipoproteínov A – riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení.Zníženie transmastných kyselín je pomerne jednoduché: cvičte, vyhýbajte sa obilninám (vrátane pečiva) a cukru. Ťažko sa však realizuje. :)

Tri zdroje vzniku transmastných kyselín

-bakteriálna transformácia nenasýtených mastných kyselín v bachore prežúvavcov (kravy, ovce), prechádzajú do mlieka a tuku vo veľmi malom množstve, čo je zanedbateľné množstvo pre zdravie človeka

-zahrievaním olejov na veľmi vysokú teplotu napríklad pri vysmážaní, fritovaní

-priemyselnou hydrogenáciou stužovaním rastlinných olejov pri výrobe, sú to natierkové tuky a tuky na kuchynskú úpravu pokrmov, margaríny, rastlinné maslá.

Záver:

Len ťažko viete nájsť väčší nezmysel, keď budete tvrdiť, že ak znížite hladinu cholesterolu vo svojom tele, budete mať väčšiu šancu na dlhší a zdravší život. Opak je pravdou!

Tuk a nie sacharidy sú hlavným palivom ľudského organizmu a boli nim počas celej evolúcie ľudstva. Tuk ako bielkovina je pre telo významný zdroj energie. Určíte uprednostním tuk pred sacharidmi a koláčik si dám raz za čas. Samozrejme nejem každý deň slaninu, hranoly, vyprážané veci, no cely problém spočíva v konzumácii cukru a naviazaním cukru na tuk (bielkovinu). Ak obmedzíme dostatočné sacharidy, telo bude fungovať efektívnejšie a rozdiely budete badať na sebe vo forme vyššej energie, vytrvalosti, lepšej nálady a jasnejšieho myslenia.

Našťastie už vidno aj zmenu myslenia v praxi a aj veľké nadnárodné korporácie ako Coca-Cola Company a Mondelez(Milka a iné), Nestlé (KitKat,Nestea a iné) sú už dlhodobo bombardovane laickou aj vedeckou verejnosťou pre veľký obsah cukru v nápojoch. Boli nútené a dotlačené  v budúcnosti postupne znižovať podiel cukru v sladkostiach a v nápojoch. To však súvisí najmä s obrovským nárastom cukrovky vo svete. Aj keď iba zatiaľ 10% zníženie cukru v sladených nápojoch do roku 2020 nie je až taká výhra, no 1. krok býva najťažší a ten prišiel.

Žiadnou výnimkou nie sú ani podplatené štúdie. V roku 2010 až 2015 dostali austrálski vedci 132 tisíc dolárov od spoločnosti Coca-Cola. Stačilo, aby publikovali štúdiu, že samotné pitie sladkého nápoja nemôže za obezitu ani choroby.

Coca-Cole nič iné neostáva a musí podporovať najmä také výskumy, ktoré zdôrazňujú, že pri chudnutí a udržiavaní zdravej váhy je dôležitý najmä dostatočný pohyb. Potom môžeme jesť, čo chceme. J

 

Hlavne zdroje: D. Perlmutter - Pšeničný mozog, hnonline.sk, badatel.net

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Sagan skončil v štrnástej etape štvrtý, po skvelom závere vyhral Fraile

Slovenský cyklista opäť zvýšil svoj náskok v bodovacej súťaži.

SVET

Únia zatvára hranice. Opúšťa tým myšlienky Schengenu

Z núdzových opatrení sa stávajú dlhodobé.

Dnes píše Jaroslav Rumpli

Trump je tým najhorším spojením Danka s Gašparovičom

Metafory zlyhávajú.


Už ste čítali?