Dlhová Brzda - nudná či lákavá téma, v ktorej sú ukryté stovky miliónov eur.

Autor: Lukáš Jančúch | 12.11.2017 o 17:20 | Karma článku: 1,01 | Prečítané:  181x

Nemáme na diaľnice, alebo na väčšie štátne projekty? Dlhová Brzda  je časté slovíčko v médiach a veľké lákadlo pre ministra financií. Každá vláda ju totiž bude mať chuť znížiť.

Vedeli ste, že?

Momentálne je hrubý dlh SR okolo 43 miliárd eur a úroky a poplatky z nich sú asi 1,3 miliardy eur ročne?

HDP SR v roku 2016 bol asi 80 mld. eur.

 

A čo je to tá dlhová brzda?

Definícia RRZ (Rada pre Rozpočtovú Zodpovednosť)

Dlhová brzda je ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti ktorý vznikol v marci 2012 a stanovuje limit pre výšku dlhu - tzv. dlhovú brzdu.

Jej cieľom je pomocou sankčných a korekčných mechanizmov zamedziť nárastu dlhu Slovenska na kritické úrovne. 

Zákon stanovuje limit pre hrubý dlh na úrovni 60% z HDP.  Tento limit bude medzi rokmi 2018 a 2027  každoročne  klesať o 1% HDP až sa v roku 2028 ustáli na hodnote 50% HDP.

Sankčné pásma sa aktivujú už 10 % z HDP pod limitom. Sankcie sú odstupňované podľa výšky dlhu a kumulujú sa.

1. Limit 50%

2. Limit 53%

3. Limit 55%

4. Limit 57%

5. Limit 60%

Tieto limity sú dlhové limity, tzv. sankčné pásma, z ktorých vyplývajú sankcie a opatrenia na zamedzenie ďalšieho nárastu verejného dlhu.

1. sankčné pásmo: 50-53% HDP

Ministerstvo Financií (MF SR) zasiela národnej rade (NR SR) písomné zdôvodnenie výšky dlhu vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie.

2. sankčné pásmo: 53-55% HDP

Vláda predloží na rokovanie NR SR návrh opatrení, ktorými by sa malo zabezpečiť zníženie dlhu a znížia sa platy členov vlády na úroveň predchádzajúceho roka.

3. sankčné pásmo: 55-57% HDP

MF SR viaže 3% výdavkov štátneho rozpočtu, vláda predkladá NR SR rozpočet verejnej správy s nerastúcimi celkovými výdavkami a samosprávy schvaľujú rozpočet s výdavkami najviac na úrovni predchádzajúceho roka.

4. sankčné pásmo: 57-60% HDP

Vláda nesmie predložiť NR SR rozpočet verejnej správy s deficitom a samosprávy sú povinné schváliť tiež iba vyrovnaný, prípadne prebytkový rozpočet.

5. sankčné pásmo: >60% HDP

Okrem predchádzajúcich krokov vláda SR požiada NR SR o vyslovenie dôvery.

Áno, jedna sa o stovky miliónov eur a preto je dlhová brzda ekonomický nástroj, ktorý ma svoju váhu v konfrontácií názorov: "na nič nie sú peniaze." Keď vieme, že momentálne HDP SR je asi 80 mld. eur, každá potenciálna znížená desatina povinnosti(záväzku) dlhovej brzdy otvára vláde možnosti na nové projekty v hodnote stoviek miliónov. Pri znížení hranice dlhovej brzdy o 1% sa bavíme o čiastke 800 miliónov eur. A za takú sumu sa už dajú postaviť slušné kilometre diaľníc. Samozrejme, v SR ide z tejto sumy 20% na úplatky, podvody s cenami, fiktívne navýšenie faktúr tovaru a práce takmer pri každom väčšom štátnom projekte.

Pritom bič na seba si uplietla súčasná vláda v roku 2011, ešte ako opozícia súčasne aj s Radičovou vládou. Schválené prísne sankčné pásma odvtedy stále platia, pritom EU povoľuje min. úroveň dlhovej brzdy na úrovni 60% dlhu z HDP, no vláda SR už pri dlhu nad 57% HDP nesmie predložiť na schválenie NRSR rozpočet verejnej správy s deficitom, iba vyrovnaný, alebo prebytkový, čo je non-sens.

Nehovoriac o tom, že minister Kažimír hľadal v parlamente už niekoľkokrát potrebný ústavný konsenzus na obmedzenie (zrušenie) súčasnej úrovne dlhovej brzdy. Nenašiel ho. Opozícia bola proti. Ekonómovia SAV vo svojej správe neodporúčajú tiež robiť zmenu nastavenia výšky dlhovej brzdy.

Dôležitý pre ekonómov je skôr čistý dlh:

Rozdiel medzi hrubým a čistým dlhom:                                                

· Hrubý dlh je suma všetkých záväzkov štátu, ktoré bude potrebné v budúcnosti splatiť. 

· Čistý dlh je hrubý dlh znížený o likvidné finančné aktíva, čiže majetok štátu, ktorý je možné takmer okamžite použiť na splatenie dlhu (najmä peniaze na účtoch). 

Zdroj: RRZ

Eurostat od roku 2015 zverejňuje aj čistý dlh. 

Názor a Záver: Udržiavať nízky štátny dlh je výhodou aj povinnosťou. Úroky sú zaťažujúce pre štát, každý rok sú predmetom diskusií aj súčasťou štátneho rozpočtu. Navyše nízky štátny dlh odmeňujú ratingové agentúry vysokou známkou.

Ak chce vláda, podobne ako naša odbrzdiť dlhovú brzdu (zrušiť ju) a zaviesť určité investičné výnimky pre vybrané projekty cestnej infraštruktúry, musela by v prvom rade nájsť a prelomiť zákon ústavnou väčšinou, čiže podporu v radoch opozície. Jedna sa totiž o ústavný zákon (podmienka EU, aby nebol tak ľahko zmanipulovateľný).

Veľkou nevýhodou dlhovej brzdy (ústavný zákon) je fakt, že krajina si ročne môže požičať iba do určitej výšky a tak teraz v čase nízkych úrokov si štát nemôže požičať viac ako by chcel.

Princíp je podobný ako keď si beriete lacnejší hypotekárny úver so sadzbou 2% p.a a nahradíte (splatíte) ním starý hypotekárny úver so sadzbou 5% p.a. SR tak prichádza ročne možno aj o desiatky miliónov eur.

Ešte spomeniem fakt, že úroky na štátne dlhopisy SR (ktoré by niekto od SR kúpil) sa pohybujú v rozmedzi od 0% do 1% a začínajú len mierne stúpať. Čiže pre štát sú nízke a výhodne, no pre investorov nezaujimavé, neoplatí sa ich dnes investorom ich od štátu nakupovať ako kedysi. Takže štát si nevie v súčasnosti dostatočne výhodne požičať ani cez tento nástroj. Podobne je to aj v ostatných štátoch EU.

Zdroj: RZZ - modrá čiara znázorňuje obdobie, kedy bola zavedená dlhová brzda.

Po roku 2020 budeme múdrejší, objasnené budú podmienky a systém čerpania eurofondov pre krajiny EU.

Dnes ešte trvá neistota z Brexitu. Rok 2020 môže byť tým pádom v prospech jazýčka váh uvolňovania (prenastavenia, rušenie súčasnej úrovne) dlhovej brzdy v krajinách EU. Budúca vláda SR po roku 2020 si môže tým pádom mädliť ruky s možným uvoľnením dlhovej brzdy.

No také napríklad Česko ako jediné v EU nemá schválenú dlhovú brzdu a ich dlh v roku 2016 bol krasnych 35% HDP oproti našim 55% HDP.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

KOMENTÁRE

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

DOMOV

Ochranár, pred ktorým cúvli lesníci aj štát

Za dlhodobý prínos získal Bielu vranu Erik Baláž.


Už ste čítali?