Národná hrdosť vyťahuje peniaze z vreciek Britov?...alebo ako Briti hlasovali v roku 2016

Autor: Lukáš Jančúch | 8.9.2017 o 23:13 | (upravené 9.9.2017 o 18:05) Karma článku: 2,08 | Prečítané:  527x

Mnoho ekonómov ale aj laikov neveriacky krútilo hlavami nad výsledkami referenda o vystúpení Británie z EU v roku 2016. A nebolo to krútenie hláv neopodstatnené.

Z prvotnej protieurópskej nálady, kde referendum bolo ako vhodný terč vyjadrenia britskej národnej hrdosti, že Európska Únia nám skôr škodí ako pomáha sa u niektorých Britov začínajú vynárať pocity viny a výčitky nad zaškrtnutým políčkom o vystúpení z EU. Momentálne prieskumy sú rôzne, no väčšina z nich ukazuje, že opätovné referendum by krajinu ponechalo v EU.

Pritom najviac za zotrvanie krajiny v EU boli Škóti a Severní Íri.

Citlivou témou začínajú byť potraviny.

Ak hovoríme o hlavnom spotrebnom ukazovateli za potraviny, kde najchudobnejší sú zaťažení až 25% zo svojho rozpočtu, Briti vidia a ekonomicky začínajú vnímať cenu ovocia z Francúzska a Španielska , ale aj množstvo ostatných potravín. Do ich obchodov sa dováža až 70% z EU.

Slabnúca libra, colne tarify postupne zavádzané na dovezené tovary(potraviny) uškodia obyvateľov s najnižšími príjmami. Ekonomické vzťahy nepustia a prevažné si to odnesú ti najchudobnejší.

Ďalšia etapa bude nasledovať po rokovaniach Británie a EU o podmienkach prace občanov EU v Británii. Väčšina z nich pracuje na pomocných, montážnych a servisných pozíciách, čo by mohlo Britániu v poľnohospodárstve a ďalších sektoroch čiastočné paralyzovať.

 

Bol výsledok referenda iba pocit národnej hrdosti Britov ale to bola sebavedomá voľba národa ekonomicky utláčaného národa Európskou Úniou? Británia a jej obyvatelia z krátkodobého hľadiska (2-5 rokov) budú ekonomicky "trpieť"(odchod investorov, pracovnej sily, sťahovanie inštitúcii, oslabovanie britskej libry). No z dlhodobej perspektívy môže krajiny z Brexitu profitovať, ak ukáže silnú stránku vo vyjednávacích bojoch obchodných zmlúv medzi EU,USA a Britániou.

Veď kedysi pokrvní predkovia dnešnej elity Británie vládli kolóniám od Karibiku až po Indiu a Nový Zéland. Bola to najväčšia koloniálna Riša v dejinách ľudstva. Rozloha v roku 1922 predstavovala až 33 miliónov km2, číže približné štvrtinu celkovej rozlohy zemskej súše. A aj keď sa jej vyčítajú chyby a omyly kolonializmu, ich historická samostatnosť, pocit riadenia, vodcovstva a nepoddajnosti krajiny ostáva v Britoch dodnes.

Bude zaujímavé sledovať osud krajiny, ktorá sa vie postaviť na zadné, sebavedome nastaviť ekonomicky plán Brexitu a presadiť si svoje záujmy. Nič nie je také strašné, ako zdá byt na prvý pohľad. Aj keď Británia bude musieť prispievať do rozpočtu EU podľa najnovších správ až do roku 2020 až 2023, jej dlhodobé benefity môžu byť výnosnejšie.(ochrana trhu, vstup správnej profesie pracovnej sily).

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Súdy v Trenčíne odmietajú riešiť Galkovu kauzu odpočúvania

Obžaloba na bývalého šéfa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu leží na súde od februára 2016. Najvyšší súd mu teraz prikázal konať.

KOMENTÁRE

Česi mieria do čiernej diery Európy. Všetko pre korunu

Je možné, že šanca ľahkého vstupu do eurozóny zmizne.

AUTO

Anketa o Svetové auto roka 2018 sa ponesie v znamení SUV

Posledný ročník vyhral Jaguar F-Pace.


Už ste čítali?